Život Prešova
online
online
Herectvo bolo pre Gustáva Valacha poslaním a službou.
16.03.2021 Krupina
Hontianske
Nemce/Bratislava 16. marca (TASR) – Popredný slovenský divadelný a
filmový herec Gustáv Valach nikdy nepatril medzi interpretov, ktorí
brali každú alebo akúkoľvek ponuku. Vždy dôkladne zvažoval, či je
ponúkaná herecká príležitosť v súlade s jeho presvedčením, cítením, s
prísnymi a tvrdými mravnými normami, ktoré mu boli vlastné. Diváci si ho
pamätajú ako rozvážneho, rázneho a zásadového človeka, ktorý sa nedal
kúpiť ani oceneniami. Pre tieto vlastnosti sa dvakrát dostal na "čiernu
listinu" (1959-1962, 1968) kedy sa na čas musel z dosiek Slovenského
národného divadla (SND) stiahnuť.
Záujem o jeho herectvo prejavovali poprední českí a slovenskí filmoví režiséri a jeho filmografia je rovnako impozantná, ako súpis postáv vytvorených na divadelných doskách a v televízii. V utorok 16. marca by sa Gustáv Valach dožil 100 rokov.
Gustáv Valach sa narodil 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach, dnes okres Krupina. Ochotníckemu divadlu sa venoval už počas štúdia na gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici. Krátko študoval právo, ale napokon sa jeho celoživotným poslaním stalo herectvo, ktoré vyštudoval na Konzervatóriu v Bratislave.
Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase. Od divadelnej sezóny 1946/1947 až do odchodu na dôchodku v roku 1992 bol členom Činohry SND v Bratislave. S divadelnou scénou sa však musel na štyri roky z politických dôvodov rozlúčiť a v rokoch 1959 - 1962 pracoval ako robotník. Nikdy sa netajil tým, že je veriaci katolík. Po prepustení zo SND pracoval najskôr v tlačiarni a po roku prešiel do Pozemných stavieb, kde si urobil kurz na bagristu a večernú stavebnú priemyslovku.
Na javisko SND sa vrátil v roku 1962. Vkročil naň sériou mimoriadne náročných rolí v hrách slovenských autorov, ale aj v klasickej a súčasnej svetovej dráme. Z divadelných úloh vtlačil svoju osobitnú hereckú pečať do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky, alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena.
Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv Tybalta v Rómeovi a Júlii, Oberona v Sne noci Svätojánskej a najmä Kráľa Leara v rovnomennej inscenácii.
Valachov talent bol taký rozsiahly, že aj pri viacerých stretnutiach s jeho javiskovými, rozhlasovými či televíznymi postavami vždy prekvapil niečím novým, neopakovateľným.
Vo filme debutoval roku 1948 epizódnou postavou v dráme Bílá tma a od tých čias vytvoril na striebornom plátne i televíznej obrazovke množstvo nezabudnuteľných kreácii. Stvárňoval žánrovo rôzne úlohy, často rázovitých dedinčanov a húževnatých vrchárov so svojským humorom a pohľadom na svet.
Z jeho bohatej filmografie stoja za pozornosť filmy Kto si bez viny (1963), Ženský zákon (1967), Drak sa vracia (1967), Javor a Juliana (1972), Čierne ovce (1973), Kto odchádza v daždi... (1974), Stíny horkého léta (1977), Pod jezevčí skálou (1978), Na pytlácké stezce (1979), Za trnkovým keřem (1980) alebo Kohút nezaspieva (1986). Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach (1988), kde vytvoril strhujúci dramatický portrét človeka - otca a bohatého gazdu Tureňa, ktorý zápasí s ľudským citom a súčasne rozumovým pragmatizmom.
Gustáv Valach sa nezameriaval len na oblasť herectva. Keď v roku 1992 odišiel do dôchodku, viackrát bolo jeho hlas počuť pri prenosoch z bohoslužieb. Zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave, krátko po svojich 81. narodeninách.
Záujem o jeho herectvo prejavovali poprední českí a slovenskí filmoví režiséri a jeho filmografia je rovnako impozantná, ako súpis postáv vytvorených na divadelných doskách a v televízii. V utorok 16. marca by sa Gustáv Valach dožil 100 rokov.
Gustáv Valach sa narodil 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach, dnes okres Krupina. Ochotníckemu divadlu sa venoval už počas štúdia na gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici. Krátko študoval právo, ale napokon sa jeho celoživotným poslaním stalo herectvo, ktoré vyštudoval na Konzervatóriu v Bratislave.
Do roku 1946 pôsobil ako hlásateľ v bratislavskom rozhlase. Od divadelnej sezóny 1946/1947 až do odchodu na dôchodku v roku 1992 bol členom Činohry SND v Bratislave. S divadelnou scénou sa však musel na štyri roky z politických dôvodov rozlúčiť a v rokoch 1959 - 1962 pracoval ako robotník. Nikdy sa netajil tým, že je veriaci katolík. Po prepustení zo SND pracoval najskôr v tlačiarni a po roku prešiel do Pozemných stavieb, kde si urobil kurz na bagristu a večernú stavebnú priemyslovku.
Na javisko SND sa vrátil v roku 1962. Vkročil naň sériou mimoriadne náročných rolí v hrách slovenských autorov, ale aj v klasickej a súčasnej svetovej dráme. Z divadelných úloh vtlačil svoju osobitnú hereckú pečať do postáv, akými boli napríklad John Proctor v Salemských bosorkách, Kreón v Sofoklovej Antigone, Newton v hre Fyzici, Repáň v inscenácii Krčma Pod zeleným stromom, gazda Palčík v Tajovského hre Statky-zmätky, alebo bača Ondrej v Stodolovej inscenácii Bačova žena.
Nevšednú kreatívnu tvárnosť a majstrovstvo prieniku do zložitých hlbín ľudského vnútra uplatnil pri stvárňovaní Shakespearových postáv Tybalta v Rómeovi a Júlii, Oberona v Sne noci Svätojánskej a najmä Kráľa Leara v rovnomennej inscenácii.
Valachov talent bol taký rozsiahly, že aj pri viacerých stretnutiach s jeho javiskovými, rozhlasovými či televíznymi postavami vždy prekvapil niečím novým, neopakovateľným.
Vo filme debutoval roku 1948 epizódnou postavou v dráme Bílá tma a od tých čias vytvoril na striebornom plátne i televíznej obrazovke množstvo nezabudnuteľných kreácii. Stvárňoval žánrovo rôzne úlohy, často rázovitých dedinčanov a húževnatých vrchárov so svojským humorom a pohľadom na svet.
Z jeho bohatej filmografie stoja za pozornosť filmy Kto si bez viny (1963), Ženský zákon (1967), Drak sa vracia (1967), Javor a Juliana (1972), Čierne ovce (1973), Kto odchádza v daždi... (1974), Stíny horkého léta (1977), Pod jezevčí skálou (1978), Na pytlácké stezce (1979), Za trnkovým keřem (1980) alebo Kohút nezaspieva (1986). Posledný raz si zahral v televíznej inscenácii Balada o mŕtvych očiach (1988), kde vytvoril strhujúci dramatický portrét človeka - otca a bohatého gazdu Tureňa, ktorý zápasí s ľudským citom a súčasne rozumovým pragmatizmom.
Gustáv Valach sa nezameriaval len na oblasť herectva. Keď v roku 1992 odišiel do dôchodku, viackrát bolo jeho hlas počuť pri prenosoch z bohoslužieb. Zomrel 27. apríla 2002 v Bratislave, krátko po svojich 81. narodeninách.
www.ZIVOTPO.sk
